Nedeľná harmónia
Ľudia hľadajú pokoj, porozumenie, súzvuk. Aj ja. Veď každý máme aj chvíle, kedy potrebujeme premýšľať a počúvať seba. Človek sa asi najlepšie počuje, keď je sám. Ale nie tak celkom. Na dnešnej rannej vychádzke som počúvala moje paličkové ťuk ťuk. V kopčeku sa tempo znížilo, ale potom som zase načúvala paličkovej harmónii. A vtedy som pocítila pokoj, porozumenie aj súzvuk. Taký zvláštny. Rozmýšľala som práve nad chvíľami, ktoré som v týchto miestach zažila. Náhle moje myšlienky prerušilo iné ťukanie, také intenzívne , z diaľky. Trochu súzvučilo s tým mojím, ale moje ho len zľahka dopĺňalo. Ozýval sa ďateľ – spisovateľ. Neviem, či práve raňajkoval, alebo len zapisoval poznámky z dnešného ranného úlovku v stromovej kôre. Alebo mi chcel pripomenúť, že je marec a krásne rozprávky a múdrosť nájdeme v knihách. Tak aby som si dnes nezabudla aj niečo prečítať
:) Hoci knihy milujem , viem, že tie najúžasnejšie príbehy píše sám život a ostávajú v našich spomienkach. A tie mi neukradne nik. Nik mi však neukradne ani pokoj, porozumenie a súzvuk, ktorý som dnes našla v neďalekej prírode - v bezpečí stromov, s energiou ranného svitu, na ceste za zdravím.